Rozhodcovský Súd Royal Development

Rokovací poriadok RSRD PDF na stiahnutie

Záujmové združenie právnických osôb ROYAL DEVELOPMENT – RSRD so sídlom: Suľany 243, 951 25 Hruboňovo, IČO 45 741 905, ako zriaďovateľ Rozhodcovského Súdu Royal Development, vydáva v súlade s ust. § 12 a násl. Zákona 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej tiež len „ZRK“) tento Rokovací poriadok Rozhodcovského Súdu Royal Development (ďalej tiež len „Rokovací poriadok“).

Článok I

Základné ustanovenia

§ 1

Predmet úpravy

(1) Tento Rokovací poriadok upravuje najmä :
a) pravidlá rozhodcovského konania a rozhodovania v rozhodcovskom konaní pred Rozhodcovským Súdom Royal Development (ďalej tiež len „RSRD“) zriadeným Záujmovým združením právnických osôb ROYAL DEVELOPMENT – RSRD (ďalej len „Zriaďovateľ“).
b) pravidlá zmierovacieho konania pred RSRD
c) ďalšie náležitosti súvisiace s ochranou záujmov účastníkov rozhodcovského konania pred RSRD

(2) Prílohou Rokovacieho poriadku sú Pravidlá o trovách rozhodcovského konania /ďalej len „Pravidlá o trovách“/. Súčasťou Pravidiel o trovách je Sadzobník poplatkov

§ 2

Otázky konania, ktoré nie sú upravené v Rokovacom poriadku ani v Štatúte RSRD, riešia sa podľa ustanovení ZRK.

§ 3

Ustanovenia tohto Rokovacieho poriadku o konaní pred rozhodcovským senátom (jediným rozhodcom), platia primerane aj pre úkony vykonávané Predsedníctvom, Predsedom RSRD alebo Zriaďovateľom, ak v tomto Rokovacom poriadku alebo v Štatúte RSRD nie je ustanovené inak.

Článok II

Rozhodcovská zmluva

§ 4

Obsah rozhodcovskej zmluvy

(1) Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli, alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva zakladá právomoc rozhodcovského súdu na rozhodovanie sporov.

(2) Rozhodcovská zmluva sa môže týkať
a) jednotlivého už vzniknutého sporu,
b) všetkých sporov, ktoré by v budúcnosti vznikli z určitého právneho vzťahu alebo z vymedzeného okruhu právnych vzťahov.

(3) Rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov zmluvných strán, pokiaľ to strany v tejto zmluve výslovne nevylúčili.

(4) Ak v rozhodcovskej zmluve nie je uvedené inak, vzťahuje sa rozhodcovská zmluva ako na práva z právnych vzťahov priamo vznikajúce, tak aj na otázku platnosti týchto právnych vzťahov, ako aj na práva s týmito právami súvisiace.

§ 5

Forma rozhodcovskej zmluvy

(1) Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k určitej zmluve. Vzory rozhodcovskej zmluvy odporúčané RSRD sú uvedené a zverejnené na internetovej stránke RSRD, ak je zriadená.

(2) Ak rozhodcovská doložka tvorí súčasť podmienok, ktorými sa riadi hlavná zmluva, ku ktorej sa rozhodcovská doložka vzťahuje, je rozhodcovská doložka platne dohodnutá aj vtedy, ak písomný návrh hlavnej zmluvy s rozhodcovskou doložkou bol prijatý druhou stranou spôsobom, z ktorého je zjavný jej súhlas s obsahom rozhodcovskej doložky.

(3) Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma rozhodcovskej zmluvy je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami (napr. v tzv. obchodných podmienkach) alebo vo vzájomne vymenených listoch, tiež ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

(4) Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred RSRD najneskôr do začatia rozhodcovského konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom tejto zápisnice je i rozhodcovská zmluva.

(5) Uzatvorením platnej rozhodcovskej zmluvy nastávajú najmä tieto účinky:
a) vznik záväzku zmluvnej strany rozhodcovskej zmluvy predložiť spor RSRD,
b) založenie právomoci RSRD na rozhodovanie sporu vymedzeného platnou rozhodcovskou zmluvou,
c) derogácia právomoci všeobecného súdu, ktorý by bol inak príslušný na rozhodovanie sporu.

§ 6

Platnosť rozhodcovskej zmluvy

(1) Ak sa zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve výslovne dohodli na uzavretí rozhodcovskej zmluvy podľa právneho poriadku iného štátu, nespôsobuje to neplatnosť rozhodcovskej zmluvy. V tomto prípade sa posudzuje platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa právneho poriadku, podľa ktorého sa uzavrela. Prípustnosť predmetu rozhodcovského konania sa však posudzuje vždy podľa tohto poriadku a ZRK.

(2) Ak je súčasťou inak neplatnej zmluvy rozhodcovská doložka, tá je neplatná len vtedy, ak sa na ňu vzťahuje dôvod neplatnosti zmluvy.

(3) Ak zmluvné strany odstúpia od zmluvy, toto odstúpenie sa nedotýka rozhodcovskej doložky, ktorá je jej súčasťou, ak sa zmluvné strany nedohodli inak.

Článok III

Všeobecné ustanovenia o konaní

§ 7

Miesto rozhodcovského konania

(1) Ak nie je ďalej ustanovené niečo iné, miestom rozhodcovského konania je vždy miesto, kde má RSRD svoje sídlo, alebo miesto, určené Predsedom RSRD.

(2) So súhlasom strán a všetkých rozhodcov môže byť miestom rozhodcovského konania akékoľvek miesto, ktoré sa nachádza aj mimo územia Slovenskej republiky. Vymedzenie okruhu sporov, ktoré je RSRD oprávnený riešiť, posúdi sa podľa lex arbitri. Podľa tohto práva, vrátane jeho kolíznych noriem, sa posudzujú aj otázky platnosti rozhodcovskej zmluvy.

(3) V konaní podľa bodu 2. musia byť dodržané kogentné ustanovenia práva, ktoré sa vzťahuje na rozhodcovské konanie ad hoc v dohodnutom mieste. V otázkach upravených dispozitívne sa primerane použije Štatút a Rokovací poriadok. Funkciu tzv. appointing authority vykonáva Predseda RSRD.

(4) Rozhodcovia sú oprávnení uskutočniť jednotlivé úkony, vrátane ústnych pojednávaní, na akomkoľvek mieste, ktoré považujú za vhodné. Miesto rozhodcovského konania podľa bodov 1.a 2. tým nie je dotknuté.

§ 8

Predkladanie písomností

(1) Všetky písomnosti týkajúce sa začatia a priebehu rozhodcovského konania musia byť predložené RSRD v takom počte, aby každý z účastníkov rozhodcovského konania a všetci členovia rozhodcovského senátu mali po jednom vyhotovení a jedno vyhotovenie pre Predsedu RSRD.

(2) Písomnosti, s výnimkou písomných dôkazov, sa predkladajú v úradnom jazyku štátu miesta rozhodcovského konania, alebo v jazyku kontraktu alebo v jazyku, v ktorom strany medzi sebou korešpondovali. Rozhodcovia môžu podľa vlastnej úvahy, alebo na návrh účastníka konania vyžiadať od účastníka konania, ktorý písomnosť predložil, úradný preklad do úradného jazyka štátu miesta rozhodcovského konania, alebo zabezpečiť takýto preklad na jeho náklady. Na ich úhradu sa vzťahujú ustanovenia Pravidiel o trovách, ktoré upravujú osobitné náklady vzniknuté RSRD.

§ 9

Jazyk rozhodcovského konania

(1) Ústne pojednávanie sa koná a rozsudok sa vyhlasuje v úradnom jazyku štátu miesta rozhodcovského konania s tlmočením do iného jazyka na žiadosť jedného z účastníkov konania. RSRD na takúto žiadosť účastníka konania a na jeho účet zabezpečí službu tlmočníka, prípadne aj preklad rozsudku RSRD, ako aj iných písomností.

(2) So súhlasom všetkých účastníkov konania môžu rozhodcovia podľa potreby konať ústne pojednávanie aj v inom jazyku. Zápisnica z ústneho pojednávania a rozhodcovské rozhodnutia sa vždy vyhotovujú aj v jazyku, ktorý je uvedený v bode 1..

§ 10

Informačná povinnosť

Rozhodcovia sú povinní poučiť účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach len v prípadoch ustanovených týmto Rokovacím poriadkom. Sú oprávnení tak urobiť vždy, keď to považujú za potrebné.

§ 11

Zastupovanie na základe plnej moci

(1) Účastník sa môže dať v rozhodcovskom konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Musí však ísť o osobu, ktorá je na zastupovanie spôsobilá. Ak je zástupcom právnická osoba, koná za ňu jej štatutárny orgán, alebo osoba, ktorej tento orgán udelil plnú moc.

(2) V tej istej veci môže mať účastník rozhodcovského konania súčasne len jedného zvoleného zástupcu.

§ 12

Zápisnica

(1) O úkonoch, pri ktorých rozhodcovia konajú s účastníkmi, alebo vykonávajú dokazovanie, spisuje sa zápisnica. V zápisnici sa uvedie najmä označenie rozhodcovského súdu, číslo sporu, miesto a dátum zasadania, uvedú sa prítomní, stručne a výstižne sa opíše priebeh zasadania, uvedie sa obsah všetkých dôležitých prednesov a výroky rozhodnutia. Ak nahrádza zápisnica podanie, musí mať aj jeho náležitosti.

(2) Zápisnicu podpisujú predsedajúci rozhodca a ostatní rozhodcovia. Ak rozhodca odmietne zápisnicu podpísať, alebo ju nepodpíše z iného dôvodu, uvedie sa to v zápisnici spolu s dôvodom, pre ktorý rozhodca zápisnicu nepodpísal. Účastníci konania podpisujú zápisnicu v prípade, ak bol uzavretý zmier, prípadne vtedy, ak to je potrebné z iných dôvodov, najmä ak ide o zmenu či späťvzatie žaloby a pod.. Účastníci konania sú oprávnení oboznámiť sa s obsahom zápisnice a podpísať ju.

(3) Rozhodca, ktorého pri hlasovaní ostatní rozhodcovia prehlasovali, je oprávnený pripojiť k zápisnici o hlasovaní svoje odchylné stanovisko a odôvodniť ho.

(4) Predseda rozhodcovského senátu opraví v zápisnici chyby v písaní a počítaní, prípadne iné zrejmé nesprávnosti. O návrhoch na doplnenie zápisnice a o námietkach proti jej zneniu, rozhoduje Predseda RSRD. Každá námietka účastníka konania proti zneniu zápisnice, ktorej sa nevyhovelo, musí byť v zápisnici uvedená.

(5) Pri ústnom pojednávaní, pokiaľ to strany rozhodcovského konania výslovne neodmietnu, sa môže zhotoviť aj audio textová nahrávka priebehu pojednávania. Kópia tejto nahrávky v časti „priebeh konania“ tým nahrádza písomnú časť zápisnice. Ostatné časti zápisnice zastávajú v zmysle bodov 1-4. Po ukončení ústneho pojednávania každý z účastníkov má právo na kópiu tejto audio textovej nahrávky priebehu konania.

§ 13

Úkony účastníkov

(1) Účastníci môžu svoje úkony robiť akoukoľvek formou, pokiaľ Štatút alebo Rokovací poriadok nevyžadujú pre niektoré úkony určitú formu.

(2) Podanie možno urobiť písomne, na pojednávaní tiež ústne do zápisnice. Z každého podania musí byť zrejmé komu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Osobitné ustanovenia vyžadujú ďalšie náležitosti.

(3) Ak ide o žalobu, alebo o zmenu žaloby, rozhodcovia uznesením vyzvú účastníka konania, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil. Ak rozhodcovia neurčia inak, lehota na vykonanie doplnenia, alebo opravy je 14 dní. V uznesení sa uvedie, ako treba opravu, alebo doplnenie vykonať. V ostatných prípadoch sa na nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie neprihliada. Ak to však považujú za vhodné, postupujú rozhodcovia podľa prvej vety.

(4) Ak účastník rozhodcovského konania v lehote podľa bodu 3. neopraví alebo nedoplní podanie, ktoré je podľa svojho obsahu návrhom na začatie rozhodcovského konania, rozhodcovské konanie sa zastaví. To neplatí ak ide o také nedostatky, ktoré nebránia pokračovaniu v konaní. Na ostatné podania, ktoré neboli riadne a včas opravené, alebo doplnené sa neprihliada.

(5) Podania, ktoré podľa Pravidiel o trovách, resp. podľa Sadzobníka poplatkov podliehajú spoplatneniu, musí sprevádzať zaplatenie predpísaného poplatku. V opačnom prípade sa postupuje podľa predchádzajúcich bodov.

(6) Na úkony uskutočnené po lehotách ustanovených v Štatúte, alebo v tomto Rokovacom poriadku sa neprihliada. Ak účastník rozhodcovského konania spolu s oneskoreným úkonom zaplatil aj predpísaný poplatok, o jeho vrátení rozhodnú rozhodcovia samostatným uznesením.

§ 14

Základné zásady rozhodcovského konania

(1) V rozhodcovskom konaní pred RSRD rozhoduje vždy rozhodcovský senát (jeden rozhodca), ak tento Rokovací poriadok, alebo Štatút RSRD neustanovuje inak. Spravidla jeden rozhodca.

(2) Rozhodcovské konanie je neverejné a písomné. Výnimky ustanovuje zákon, alebo tento Rokovací poriadok.

(3) Účastníci rozhodcovského konania sú si v rozhodcovskom konaní rovní. Každému účastníkovi sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a ochranu oprávnených záujmov.

(4) Rozhodcovské konanie je možné len na základe žaloby (návrhu) za podmienok stanovených zákonom alebo týmto Rokovacím poriadkom.

(5) Rozhodcovské konanie sa uskutočňuje v lehotách určených týmto Rokovacím poriadkom, pokiaľ nie je ustanovené, alebo účastníkmi rozhodcovského konania dohodnuté inak.

(6) Rozhodcovské konanie je výlučne jednoinštančné.

(7) Rozhodcovia postupujú v rozhodcovskom konaní tak, aby bol zistený skutkový stav veci, ktorý je podkladom pre spravodlivé rozhodnutie RSRD, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie a v súčinnosti s účastníkmi rozhodcovského konania, ktorý RSRD predkladajú dôkazy o svojich tvrdeniach, alebo námietkach k tvrdeniam druhého účastníka rozhodcovského konania.

(8) Dôkazy navrhujú a obstarávajú výlučne účastníci rozhodcovského konania.

(9) Rozhodcovia hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na spravodlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, ktorý z účastníkov rozhodcovského konania tieto dôkazy obstaral alebo navrhol.

§ 15

Prístup k spisom

(1) Účastníci a ich zástupcovia majú právo na poskytnutie fotokópie spisu za úhradu vecných nákladov (podrobnosti upravuje Sadzobník poplatkov). Ak to považujú za vhodné, rozhodcovia umožnia do spisu nahliadnuť.

(2) Niekomu inému než osobám uvedeným v bode 1. možno povoliť nazerať do spisu (poskytnúť fotokópiu spisu) len vtedy, ak to ustanovuje zákon, Štatút RSRD alebo tento Rokovací poriadok, prípadne vtedy, ak to vyžaduje účel ich ustanovení. Pritom treba dbať na ochranu oprávnených záujmov účastníkov rozhodcovského konania.

§ 16

Doručovanie

(1) Všetky písomnosti týkajúce sa začatia a priebehu rozhodcovského konania, doručujú účastníci RSRD. Predseda RSRD potom, čo jedno vyhotovenie uloží do spisu, zabezpečí ich doručenie osobám, ktorým sú určené.

(2) Písomnosti uvedené v bode 1. sa považujú za doručené dňom ich prijatia RSRD. Tento dátum je Predseda RSRD povinný na písomnosti vyznačiť.

(3) Písomnosti rozhodcov určené účastníkom konania, alebo iným osobám sa zasielajú Predsedovi RSRD. Predseda potom, čo jedno vyhotovenie uloží do spisu, zabezpečí doručenie písomností osobám, ktorým sú určené.

(4) Písomnosti uvedené v bode 3. zasiela Predseda na adresu, ktorá je v rozhodcovskej zmluve uvedená, ako adresa pre doručovanie písomností, inak na adresu, ktorá je v rozhodcovskej zmluve uvedená pri identifikácii zmluvných strán. Súčasne možno zaslať kópiu písomnosti aj na inú známu adresu účastníka rozhodcovského konania. S doručovaním podľa tejto vety však nie sú spojené žiadne právne účinky.

(5) Zmluvná strana rozhodcovskej zmluvy môže kedykoľvek, aj pred začatím rozhodcovského konania, oznámiť RSRD adresu pre doručovanie písomností. Ustanovenie bodu 4. sa v takom prípade nepoužije.

(6) Ak si strana ustanovila zástupcu, zasielajú sa písomnosti na posledne oznámenú adresu tohto zástupcu. Ak sa to však javí vhodnejšie, možno doručovať priamo zastúpenému.

(7) Žaloby, žalobné odpovede, predvolania, rozhodcovské rozsudky a uznesenia sa zasielajú doporučeným listom s potvrdením o doručení. Ak je miesto rozhodcovského konania na území Slovenskej republiky, žaloba a rozhodcovský rozsudok sa zasielajú doporučeným listom s potvrdením o doručení a poznámkou „do vlastných rúk“.

(8) Ostatné písomnosti sa môžu zasielať doporučeným, alebo obyčajným listom.

(9) Ktorákoľvek z písomností uvedených vyššie môže byť doručená tiež osobne na potvrdenie. Ak takto postupujú rozhodcovia, jedno vyhotovenie písomnosti určenej na uloženie do spisu odovzdajú Predsedovi bez zbytočného odkladu.

(10) Všetky doručenia písomností uvedených v bode 3. sú platné, ak boli uskutočnené podľa bodov 4. až 9., a to i vtedy, ak adresát písomnosť odoprel prevziať, alebo ak pošta (kuriérna služba) vrátila zásielku RSRD z iného dôvodu. Na dôvod vrátenia zásielky sa neprihliada. Stačí však, ak bolo doručenie vykonané podľa procesného práva štátu miesta doručenia.

(11) Písomnosti uvedené v bode 3. sa považujú za doručené i prijaté dňom, keď ich adresát prevzal, keď ich odoprel prevziať, prípadne dňom prijatia zásielky Predsedom RSRD, ak pošta (kuriérna služba) vrátila zásielku RSRD z iného dôvodu.

(12) Žiadosť o doručovanie prostredníctvom dožiadaného cudzieho súdu, alebo iného orgánu, alebo iné žiadosti o poskytnutie právnej pomoci prostredníctvom takéhoto súdu, alebo orgánu patria do pôsobnosti Predsedu RSRD.

§ 17

Predvolanie

(1) Predvolanie na ústne pojednávanie, alebo na iné úkony v rozhodcovskom konaní sa robí písomne, ústne na pojednávaní, prípadne pri inom úkone, na ktorom je predvolaný prítomný. Iné ako písomné predvolanie sa dokumentuje v zápisnici, ktorú predvolaný podpíše.

(2) Predvolanie podľa bodu 1. má sa uskutočniť tak, aby každý účastník mal k dispozícii lehotu aspoň 10 dní na prípravu.

§ 18

Lehoty

Ak Štatút RSRD, alebo tento Rokovací poriadok neustanovuje lehotu na urobenie úkonu, určia ju, ak to považujú za potrebné, rozhodcovia. Takúto lehotu možno tiež predĺžiť.

§ 19

(1) Do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.

(2) Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojim označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

(3) Ak Štatút alebo Rokovací poriadok výslovne neustanovujú inak, lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon do zápisnice, prípadne, ak sa podanie doručí v posledný deň lehoty RSRD.

(4) V prípadoch výslovne uvedených na príslušných miestach Štatútu a Rokovacieho poriadku sa lehota doručenia považuje za zachovanú, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon do zápisnice, prípadne, ak sa podanie odovzdá na poštovú prepravu (na prepravu kuriérnou službou).

§ 20

(1) Ak to s ohľadom na cudzí prvok v konaní považujú rozhodcovia za potrebné, požiadajú Predsedu RSRD, aby rozhodol o predĺžení lehôt ustanovených Štatútom a Rokovacím poriadkom.

(2) Ak Predseda RSRD žiadosti vyhovie, uznesením rozhodne, že lehoty sa predlžujú na ich trojnásobok s tým, že ak je po takejto úprave niektorá lehota kratšia ako 30 dní, platí v takom prípade 30-dňová lehota.

(3) Lehota určená rozhodcami nesmie byť kratšia ako 30 dní.

(4) Pri rozhodovaní podľa bodov 1.až 3. sa zohľadňuje požiadavka, aby každý účastník rozhodcovského konania mal dostatočnú príležitosť na uplatnenie svojich práv a na ich ochranu.

(5) Po zmene rozhodujúcich skutočností možno rozhodnutie o predĺžení lehôt zrušiť. V takom prípade sa postupuje podľa predchádzajúcich bodov.

§ 21

Navrátenie do predošlého stavu

(1) Ak sa niektorý účastník rozhodcovského konania nemohol z vážnych dôvodov zúčastniť konania celkom, alebo čiastočne, alebo nevykonal bez svojej viny niektorý úkon potrebný k uplatneniu svojho práva, môžu rozhodcovia do vydania uznesenia, ktorým vyhlásia prejednávanie sporu za ukončené, v písomnom konaní do vydania rozhodcovského rozsudku, na žiadosť takéhoto účastníka konania urobiť primerané opatrenia, aby mohol to, čo zmeškal, urobiť dodatočne.

(2) Žiadosť podľa bodu 1. treba podať bez zbytočného odkladu (8 dní) po odpadnutí prekážky. Ak to povaha veci pripúšťa, treba so žiadosťou spojiť i zmeškaný úkon.

(3) V žiadosti podľa bodu 1. sa okrem všeobecných náležitostí podania musí uviesť tiež príčina zmeškania, ako i údaj, kedy táto príčina odpadla. Takáto žiadosť sa spoplatňuje podľa Sadzobníka poplatkov.

§ 22

Zabezpečenie dôkazov a predbežné opatrenia

(1) Po podanej žalobe, ale pred ustanovením rozhodcovského senátu (jediného rozhodcu), môže Predseda RSRD v naliehavých prípadoch na žiadosť účastníkov rozhodcovského konania, alebo aj jedného z nich zabezpečiť dôkaz. Za týmto účelom je oprávnený vykonať všetky potrebné opatrenia. Návrh na zabezpečenie dôkazu musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať najmä označenie druhého účastníka (ostatných účastníkov konania), označenie veci, ktorej sa zabezpečenie dôkazu týka, označenie dôkazu, ktorý sa má zabezpečiť, opísanie skutkových okolností, z ktorých vyplýva obava, že dôkaz nebude možné neskôr vykonať buď vôbec, alebo len s veľkými ťažkosťami, označenie skutočností, ktoré sa majú zabezpečovaným dôkazom preukázať pre budúce konanie vo veci samej a uvedenie miesta, kde sa tento dôkaz nachádza, alebo by sa mal nachádzať.

(2) Po podanej žalobe, ale pred ustanovením rozhodcovského senátu (jediného rozhodcu), môže Predseda RSRD na návrh účastníka konania nariadiť predbežné opatrenie. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia musí okrem náležitostí predpísaných pre návrh na začatie rozhodcovského konania obsahovať tiež opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Nariadenie predbežného opatrenia možno podmieniť zložením primeranej zábezpeky.

(3) Po konštituovaní rozhodcovského senátu (jediného rozhodcu), sú k rozhodnutiam podľa bodov 1.a 2. oprávnení rozhodcovia.

(4) Návrhy podľa bodov 1.a 2. sú spoplatňované podľa Sadzobníka poplatkov.

§ 23

Vedľajší účastníci

(1) Okrem strán sa môže rozhodcovského konania, ako vedľajší účastník zúčastniť ten, kto má právny záujem na jeho výsledku. O pripustení vedľajšieho účastníka musia rozhodcovia rozhodnúť uznesením.

(2) V konaní má vedľajší účastník zásadne rovnaké práva a povinnosti, ako účastník konania. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdia ich rozhodcovia po uvážení všetkých okolností. K skutkovým údajom vedľajšieho účastníka však môžu rozhodcovia prihliadnuť, aj keď odporujú skutkovým údajom účastníka konania.

(3) Poplatkové povinnosti súvisiace s vedľajším účastníctvom upravujú Pravidlá o trovách, resp. Sadzobník poplatkov.

§ 24

Prerušenie konania

Prejednanie sporu sa môže na žiadosť účastníka konania, alebo z podnetu rozhodcov, z vážneho dôvodu na určitý čas prerušiť. Pred ustanovením rozhodcovského senátu (jediného rozhodcu), vydáva uznesenie o prerušení konania Predseda RSRD. Lehotu uvedenú v uznesení o prerušení konania možno z podnetu účastníka predĺžiť, a to i opakovane. Ak to rozhodcovia považujú za vhodné, môžu tak urobiť aj bez návrhu.

§ 25

Rozdelenie vecí

(1) Ak sa v návrhu na začatie konania uvádzajú veci, ktorých spoločné prejednanie by mohlo byť na ujmu rýchlosti a hospodárnosti konania, alebo na ktoré sa nevzťahuje rovnaká rozhodcovská zmluva, môžu rozhodcovia niektorú vec vylúčiť na samostatné konanie.

(2) Podľa bodu 1. sú rozhodcovia oprávnení postupovať aj v prípade, ak nie je vzájomná žaloba založená na rovnakej rozhodcovskej zmluve, a tiež vtedy, ak by jej prejednanie mohlo byť na ujmu rýchlosti a hospodárnosti hlavného konania.

(3) Vec vylúčenú na samostatné konanie prejedná a rozhodne rovnaký rozhodcovský senát (jediný rozhodca).

Článok IV.

Začatie a priebeh rozhodcovského konania

§ 26

Podanie žaloby

(1) Rozhodcovské konanie sa začína dňom doručenia žaloby na sídlo RSRD. Podanie žaloby rozhodcovskému súdu má rovnaké právne účinky, ako keby bola žaloba podaná na všeobecný súd.

(2) Za dátum podania žaloby sa považuje deň, keď bola žaloba doručená RSRD.

(3) Poplatkové povinnosti súvisiace s podaním žaloby sú upravené v Pravidlách o trovách, resp. v Sadzobníku poplatkov.

§ 27

Obsah žaloby

(1) Žaloba obsahuje najmä :
a) identifikačné údaje účastníkov rozhodcovského konania, prípadne aj ich zástupcov,
b) pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností,
c) označenie dôkazov, ktoré žalobca navrhuje vykonať,
d) označenie právnych predpisov, na ktoré sa žalobca odvoláva,
e) návrh vo veci samej (petit rozhodcovského rozsudku),
f) podpis žalobcu.

(2) K žalobe sa pripojí aj kópia rozhodcovskej zmluvy a písomné dôkazy, o ktoré žalobca (navrhovateľ) svoju žalobu opiera.

(3) V žalobe treba uviesť aj hodnotu predmetu sporu. To platí aj vtedy, keď nárok, alebo časť nároku má nepeňažnú povahu. Podľa hodnoty predmetu sporu sa určuje výška poplatku za rozhodcovské konanie.

(4) Hodnota predmetu sporu sa určuje :
a) vymáhanou čiastkou v žalobách o peňažné plnenie,
b) hodnotou vymáhaného majetku v žalobách o vydanie majetku,
c) hodnotou predmetu právnych vzťahov v okamihu podania žaloby v žalobách určovacích, alebo v žalobách o zmenu právnych vzťahov,
d) na základe údajov, ktoré sú k dispozícii o materiálnych záujmoch žalobcu v prípadoch žalôb o určité konanie, alebo nekonanie.

(5) V žalobách pozostávajúcich z niekoľkých nárokov musí byť čiastka každého nároku určená samostatne. Hodnota predmetu sporu sa určí súčtom hodnôt všetkých uplatňovaných nárokov.

(6) Ak žalobca neurčil hodnotu predmetu sporu vôbec, alebo ju určil v nesprávnej výške, určí hodnotu predmetu sporu Predseda RSRD. Ak žalobca v ustanovenej lehote poplatok neuhradí, postupuje sa podľa Rokovacieho poriadku.

(7) V žalobe možno uviesť tiež identifikačné údaje navrhnutého rozhodcu pre senát. Podrobnosti upravuje Štatút RSRD.

§ 28

Odpoveď na žalobu

(1) Ak je tomu žaloba, s prihliadnutím k náležitostiam v nej uvedeným, dostatočným podkladom, po úhrade poplatku za rozhodcovské konanie, je Predseda RSRD povinný bez zbytočného odkladu zaslať kópiu žaloby a všetkých jej príloh žalovanému (odporcovi). Súčasťou tejto zásielky je aj Štatút RSRD a jeho Rokovací poriadok.

(2) Žalovaný (odporca) má 15 dní, aby sa k žalobe vyjadril. V odpovedi na žalobu sa žalovaný vyjadrí ku všetkým skutočnostiam a návrhom uvedeným v žalobe, označí dôkazy, ktoré navrhuje vykonať a pripojí písomné dôkazy, o ktoré opiera svoje tvrdenia.

(3) Ak žalovaný neoznámi svoju žalobnú odpoveď (odpor) v lehote uvedenej v bode 2., pokračuje sa v rozhodcovskom konaní bez toho, aby sa tento nedostatok považoval za uznanie tvrdení žalobcu.

§ 29

Spoločné ustanovenie

Každý účastník rozhodcovského konania môže zmeniť, alebo doplniť svoju žalobu, alebo žalobnú odpoveď do vydania uznesenia, ktorým rozhodcovia vyhlásia prejednávanie sporu za ukončené, v písomnom konaní do vydania rozhodcovského rozsudku. Ak však rozhodcovia majú za to, že takáto zmena, alebo doplnenie nie sú s ohľadom na ich oneskorené podanie prípustné, podanie uznesením odmietnu. Pritom zohľadňujú najmä záujem strán na rýchlom rozhodnutí sporu a okolnosti, ktoré zabránili účastníkovi konania vykonať takýto úkon skôr.

§ 30

Odovzdanie podkladov rozhodcom

Bez zbytočného odkladu po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa k žalobe, odovzdá Predseda RSRD konštituovanému rozhodcovskému senátu (jedinému rozhodcovi) všetky podklady, ktoré sú potrebné pre ďalší postup v konaní.

§ 31

Postup v konaní

(1) Rozhodcovia pripravujú a vedú rozhodcovské konanie podľa pravidiel ustanovených Štatútom RSRD a týmto Rokovacím poriadkom. Pritom sú povinní postupovať tak, aby sa skutkový stav zistil úplne, rýchlo a hospodárne.

(2) Účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť dostatočná možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

(3) Všetky listiny, alebo iné informácie predložené RSRD jedným účastníkom rozhodcovského konania sa musia bez zbytočného odkladu oznámiť ostatným účastníkom rozhodcovského konania. Rovnako sa musí všetkým účastníkom rozhodcovského konania oznámiť obsah znaleckého posudku, alebo listiny, o ktoré sa rozhodcovia môžu opierať pri svojom rozhodovaní. Ak tento Rokovací poriadok neupravuje osobitný postup a rozhodcovia to uznajú za potrebné, vyzvú adresáta, aby sa vyjadril. Lehota na vyjadrenie je v takom prípade 5 dní, ibaže rozhodcovia určia lehotu dlhšiu.

(4) Účastníci rozhodcovského konania sú povinní spolupracovať s rozhodcovským súdom pri riešení sporu. Ak sa účastník konania, ktorý bol riadne upovedomený o čase a mieste ústneho pojednávania, na toto pojednávanie nedostaví bez toho, aby požiadal o jeho odročenie z vážnych dôvodov, môžu rozhodcovia pokračovať v konaní a vydať rozhodcovský rozsudok na základe dôkazov, ktoré im boli predložené. Rovnako sa postupuje aj v prípade porušenia obdobných povinností.

(5) Rozhodcovské konanie je neverejné.

§ 32

Rozhodovanie o právomoci

(1) Rozhodcovia sú oprávnení rozhodnúť o svojej právomoci vrátane námietok, ktoré sa týkajú existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy. Ak dospejú k záveru, že nemajú právomoc rozhodovať vo veci samej, uznesením rozhodcovské konanie zastavia.

(2) Účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci z dôvodu neexistencie, neplatnosti alebo zániku rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom jeho úkone vo veci samej. Toto časové obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní. Túto námietku možno uplatniť až do vydania uznesenia, ktorým rozhodcovia vyhlásia prejednávanie sporu za ukončené, v písomnom konaní do vydania rozhodcovského rozsudku. Námietku, že sporná otázka prekračuje právomoc rozhodcov, musí účastník konania uplatniť do 5 dní odo dňa, keď sa o uplatnení spornej otázky v priebehu rozhodcovského konania dozvie. Ak je však takáto otázka uplatnená na ústnom pojednávaní za prítomnosti dotknutého účastníka, musí byť námietka uplatnená na tomto pojednávaní.

(3) V námietke nedostatku právomoci musí byť uvedené, z ktorého dôvodu sa uplatňuje. Na poslednom mieste treba uviesť skutočnosti, z ktorých možno vyvodiť záver, že námietka bola podaná včas.

(4) Poplatkové povinnosti súvisiace s podaním námietky nedostatku právomoci sú upravené v Pravidlách o trovách, resp. v Sadzobníku poplatkov.

(5) Rozhodcovia môžu pripustiť uplatnenie námietky nedostatku právomoci, ak omeškanie účastníka rozhodcovského konania pri uplatnení tejto námietky je spôsobené príčinou, ktorú možno považovať za dostatočnú. Podrobnosti upravuje Rokovací poriadok.

(6) K vydaniu uznesenia o zastavení rozhodcovského konania pre nedostatok právomoci RSRD sú oprávnení rozhodcovia, pred konštituovaním rozhodcovského senátu (jediného rozhodcu) Predseda RSRD. K vydaniu ostatných rozhodnutí sú oprávnení výlučne rozhodcovia. Ak Predseda RSRD rozhodujúci o námietke nedostatku právomoci príde k záveru, že námietka nedostatku právomoci nie je dôvodná, prenechá rozhodnutie o námietke až konštituovanému rozhodcovskému senátu (jedinému rozhodcovi), ktorý o tejto námietke rozhodne v rozhodcovskom rozsudku. Ak to však rozhodcovia z vážnych dôvodov uznajú za potrebné, konštatujú právomoc RSRD samostatným uznesením.

(7) Počas rozhodovania o námietke nedostatku právomoci možno pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok.

§ 33

Príprava prejednania sporu

Rozhodcovia preveria stav prípravy sporu k prejednaniu a ak to uznajú za potrebné, vykonajú doplňujúce opatrenia. V ich rámci najmä vyžiadajú od strán písomné stanoviská, dôkazy a ďalšie doplňujúce písomnosti a na ich predloženie určia primerané lehoty. Podobne sa postupuje pri zistení nedostatkov v podmienkach konania.

§ 34

Ústne pojednávanie a písomné konanie

(1) Ak nie je ďalej ustanovené inak, konanie pred RSRD je písomné.

(2) Ak to vo vhodnom štádiu prejednávania sporu navrhne niektorý z účastníkov konania, rozhodcovia nariadia ústne pojednávanie. Účastník, ktorý taký návrh urobil, uhradí primeraný preddavok na úhradu nákladov spojených s konaním ústneho pojednávania. Výšku preddavku a lehotu na jeho uhradenie určia rozhodcovia. To, či bude vykonané ústne pojednávanie a tiež miesto takéhoto pojednávania, rozhodnú rozhodcovia.

(3) Rozhodcovia sú oprávnení nariadiť ústne pojednávanie aj z vlastnej iniciatívy vtedy, ak sa predložené písomnosti ukážu nepostačujúce pre rozhodnutie vo veci samej. Termín ústneho pojednávania určia rozhodcovia až po uhradení primeraného preddavku na úhradu nákladov spojených s konaním ústneho pojednávania. Výšku preddavku a lehotu na jeho uhradenie určia rozhodcovia.

(4) Každý z účastníkov môže vyhlásiť, že súhlasí s tým, aby sa ústne pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti.

(5) Ústne pojednávanie možno odročiť na návrh účastníka konania, alebo tak môžu rozhodcovia urobiť z vlastnej iniciatívy, pokiaľ k takémuto rozhodnutiu existuje vážny dôvod. Dostatočne neospravedlnená absencia účastníka konania na ústnom pojednávaní nezaručuje dôvod na opakovanie ústneho konania. Rozhodcovia môžu ústne konanie vykonať iba s prítomným účastníkom.

(6) Návrh na odročenie ústneho pojednávania musí byť RSRD doručený najmenej dva dni pred termínom ústneho pojednávania, aby mohli byť informovaní ostatní účastníci rozhodcovského konania. O návrhu rozhodujú rozhodcovia.

§ 35

Vzájomná žaloba (protižaloba)

(1) Žalovaný môže uplatniť svoje práva proti žalobcovi vzájomnou žalobou (protižalobou) najneskôr do začatia ústneho pojednávania vo veci samej. Ak nie je nariadené ústne pojednávanie, môže svoje práva uplatniť do vydania rozhodcovského rozsudku.

(2) Na vzájomnú žalobu (protižalobu) a na vyjadrenie k nej sa vzťahujú rovnaké ustanovenia ako na žalobu hlavnú, resp. na odpoveď na žalobu (odpor).

(3) Ustanovenia o vzájomnej žalobe (protižalobe) sa primerane použijú aj na uplatnenie protinároku žalovanou stranou formou námietky započítania, ak vyplýva uplatnený protinárok z iného právneho vzťahu než nárok uplatnený žalobou.

§ 36

Pokus o zmier

(1) Spor prejednávaný v rozhodcovskom konaní môžu jeho účastníci vyriešiť aj uzavretím zmieru. Rozhodcovia sú podľa okolností prípadu oprávnení urobiť úkony, ktoré na ten účel považujú za vhodné.

(2) RSRD podporuje mimosúdne dohodnutia a mediačné dohody sporových strán. Takýto výsledok urovnania sporu považuje za najlepšie vyriešenie sporu. Z tohto dôvodu podľa Článku III./§10 Štatútu RSRD je stanovený postup pre alternatívny začiatok rozhodcovského konania a to formou mediácie sporových strán.

Článok V.

Dokazovanie

§ 37

Dôkazná povinnosť

(1) Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Ak nie je ďalej ustanovené niečo iné, rozhodcovia vykonávajú len dôkazy navrhnuté účastníkmi. Rozhodcovia rozhodnú, ktoré z označených dôkazov vykonajú.

(2) Účastníci rozhodcovského konania sú povinní všetky dôkazy predložiť najneskôr do vydania uznesenia, ktorým rozhodcovia vyhlásia prejednávanie sporu za ukončené, v písomnom konaní do vydania rozhodcovského rozsudku. Na dôkazy predložené neskôr rozhodcovia neprihliadajú.

(3) Dôkazy, ktorých zabezpečenie nie je v silách účastníka konania, ale ich môže zabezpečiť iba rozhodcovský súd, resp. na jeho vyžiadanie iný subjekt, musí byť označený osobitne. Účastníci sú zároveň povinní informovať rozhodcov o dôvode, ktorý im bráni označený dôkaz obstarať a požiadať rozhodcov, aby v tejto veci dožiadali všeobecný súd, alebo iný subjekt.

(4) Rozhodcovia si môžu osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

(5) Počas rozhodcovského konania môže rozhodcovský súd účastníkom konania na ústnom pojednávaní (ak je nariadené) uviesť ako sa na základe tvrdených a preukazovaných skutočností javí právne a vecné posúdenie sporu. Rozhodcovia môžu upozorniť účastníkov na ďalšiu potrebu hlbšieho preukázania nimi tvrdených a preukazovaných skutočností.

§ 38

Obstarávanie dôkazov

(1) Každý účastník rozhodcovského konania je povinný obstarať a predložiť dôkazy na podporu svojich tvrdení. RSRD vykonáva len dôkazy navrhnuté účastníkmi rozhodcovského konania. Výber a spôsob vykonania dôkazov uváži rozhodcovský súd podľa ich možného prínosu k objasneniu sporu.

(2) Rozhodcovia môžu vypočúvať svedkov, znalcov a strany, len keď sa k nim dobrovoľne dostavia a poskytnú výpoveď. Tiež iné dôkazy môžu vykonávať len vtedy, ak sú im poskytnuté.

(3) Ak niektorý z účastníkov rozhodcovského konania nemôže obstarať a predložiť dôkaz, rozhodcovia uložia účastníkovi konania, ktorý dôkaz navrhol, aby na dožiadanom súde zložil preddavok na úhradu trov dožiadania. Trovy dožiadania v sume určenej dožiadaným súdom sú súčasťou trov rozhodcovského konania.

(4) Podľa predchádzajúceho ustanovenia sa postupuje aj v prípade problémov pri vykonávaní dôkazu znalcom, ktorého ustanovili rozhodcovia na základe vlastného uváženia alebo na žiadosť účastníka konania. Kto je povinný zložiť preddavok na úhradu trov dožiadania, určia rozhodcovia podľa ustanovení Pravidiel o trovách, ktoré upravujú osobitné náklady vzniknuté RSRD.

§ 39

Vykonávanie dôkazov

(1) Rozhodcovia vykonávajú dôkazy na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania. Pri rozhodovaní, či dôkaz bude vykonaný na ústnom pojednávaní, alebo to nie je potrebné, rozhodnú rozhodcovia podľa svojej úvahy.

(2) Ak je to účelné, môžu rozhodcovia vykonať dôkaz aj mimo ústneho pojednávania. Účastníci rozhodcovského konania majú právo byť prítomní na takto vykonanom dokazovaní.

(3) Rozhodcovia môžu rozhodnúť, aby sa vykonané dôkazy doplnili alebo opakovali.

(4) Spôsob vykonávania dôkazov určujú rozhodcovia. Dokazovanie treba vykonávať tak, aby sa zachovala povinnosť mlčanlivosti o utajovaných skutočnostiach chránených podľa osobitných zákonov, obchodné alebo bankové tajomstvo, prípadne iná zákonom ustanovená alebo štátom uznaná povinnosť mlčanlivosti. V týchto prípadoch možno vykonávať výsluch len vtedy, ak vypočúvaného oslobodil od povinnosti mlčanlivosti príslušný orgán, alebo ten, v ktorého záujme má túto povinnosť. To platí primerane i tam, kde sa vykonáva dôkaz inak ako výsluchom.

(5) Dôkazmi sú najmä výsluch účastníkov, výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny, obhliadka, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb. Výsledky dokazovania hodnotia rozhodcovia nestranne podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

§ 40

Dôkazné prostriedky

(1) Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov v súlade s kogentnými ustanoveniami lex arbitri. V konaní pred RSRD sa využívajú spravidla listinné dôkazy.

§ 41

Ustanovený znalec

(1) Rozhodcovia môžu ustanoviť znalca (znalcov), ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti. Znalec podá znalecký posudok, v ktorom odpovie na otázky, ktoré mu položili rozhodcovia.

(2) Rozhodcovia môžu uložiť účastníkovi rozhodcovského konania, aby poskytol znalcovi všetky podstatné informácie, alebo predložil, alebo sprístupnil všetky podstatné listiny, alebo predmety, podal mu potrebné vysvetlenia, alebo aby niečo vykonal, alebo znášal, ak je to na podanie znaleckého posudku potrebné.

(3) Ak o to požiada niektorý z účastníkov rozhodcovského konania, prípadne ak to uznajú za potrebné rozhodcovia, možno požiadať znalca o účasť na ústnom pojednávaní, kde mu možno klásť ďalšie otázky a žiadať potrebné vysvetlenia.

(4) Účastník rozhodcovského konania môže požiadať rozhodcov o ustanovenie znalca. Takáto žiadosť sa spoplatňuje podľa Sadzobníka poplatkov.

(5) Na odmietnutie znalca alebo tlmočníka sa primerane použijú ustanovenia Štatútu RSRD, ktoré upravujú podmienky odmietnutie rozhodcu. O odmietnutí však rozhoduje Predseda RSRD

§ 42

Hodnotenie dôkazov

(1) Dôkazy hodnotia rozhodcovia podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadajú na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci.

§ 43

Výška nárokov

(1) Ak možno výšku nárokov zistiť len s nepomernými ťažkosťami, alebo ak ju nemožno zistiť vôbec, určia ju rozhodcovia podľa svojej úvahy.

Článok VI.

Rozhodnutia v rozhodcovskom konaní

§ 44

Rozhodujúce právo a jeho hodnotenie

(1) Rozhodcovia v spore vzniknutom z právneho vzťahu s medzinárodným prvkom rozhodujú podľa právneho poriadku, na ktorom sa účastníci rozhodcovského konania dohodli. Ak sa nedohodli inak, každá dohoda o rozhodujúcom práve sa považuje za dohodu o hmotnom práve štátu, nie o jeho kolíznych normách. Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodnú na rozhodujúcom práve v právnych vzťahoch s medzinárodným prvkom, rozhodcovia rozhodujú spor podľa právneho poriadku určeného podľa noriem medzinárodného práva súkromného toho štátu, ktorého právo je v konkrétnom prípade lex arbitri.

(2) V iných sporoch ako sú tie, ktoré upravuje bod 1., rozhodujú rozhodcovia vždy podľa právneho poriadku toho štátu, ktorého právo je v konkrétnom prípade lex arbitri. Ak je miesto rozhodcovského konania na území Slovenskej republiky, rozhodujú podľa slovenských právnych noriem.

(3) Rozhodcovia rozhodujú v súlade so zmluvou uzatvorenou medzi účastníkmi rozhodcovského konania a vezmú do úvahy obchodné zvyklosti vzťahujúce sa na spor, zásady poctivého obchodného styku a dobrých mravov.

(4) Rozhodcovský súd rozhodne ex aequo et bono len vtedy, ak ho účastníci rozhodcovského konania na to výslovne oprávnili. Ak je miesto rozhodcovského konania na území Slovenskej republiky, je takéto rozhodovanie prípustné len v obchodno-právnych sporoch.

§ 45

Rozhodovanie viacerými rozhodcami

(1) V rozhodcovskom konaní s viac ako jedným rozhodcom sa na každé rozhodnutie vyžaduje súhlas väčšiny všetkých rozhodcov.

(2) Ak sa rozhodca nezúčastní na hlasovaní o rozhodcovskom rozhodnutí, ostatní rozhodcovia môžu rozhodnúť bez neho.

(3) Predsedu rozhodcovského senátu vydáva rozhodcovské uznesenia o veciach, ktoré sa týkajú vedenia rozhodcovského konania.

§ 46

Lehoty pre rozhodnutia v rozhodcovskom konaní

(1) V jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na podklade dokladov predložených účastníkmi rozhodcovského konania, môže RSRD rozhodnúť o podanej žalobe, alebo vzájomnej žalobe na základe písomnej žiadosti účastníka rozhodcovského konania po zaplatení poplatku za zrýchlené rozhodcovské konanie podľa príslušnej položky Sadzobníka poplatkov a režijných nákladov v rozhodcovskom konaní v lehote 15 dní odo dňa začatia rozhodcovského konania.

(2) Ak o to účastník rozhodcovského konania písomne požiada, nejedná sa o prípad zvlášť zložitý a povaha veci to pripúšťa, môže RSRD po zaplatení poplatku za zrýchlené rozhodcovské konanie podľa príslušnej položky Sadzobníka poplatkov a režijných nákladov v rozhodcovskom konaní rozhodnúť o podanej žalobe, alebo vzájomnej žalobe urýchlene v lehote 30 dní odo dňa začatia rozhodcovského konania./p>

(3) V ostatných prípadoch je RSRD povinný rozhodnúť vo veci do 60 dní od začatia rozhodcovského konania. Vo zvlášť zložitých prípadoch rozhodne najneskôr do 90 dní. Ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môže ju rozhodcovský súd primerane predĺžiť, o čom je rozhodcovský súd povinný účastníkov konania s uvedením dôvodov upovedomiť.

(4) Podmienkou pre rozhodnutie rozhodcovského súdu v lehotách uvedených v bode 1 až 3 je zaplatenie poplatku za rozhodcovské konanie v správnej výške v celosti RSRD za podmienok a v lehotách uvedených v Pravidlách o trovách rozhodcovského konania.

(5) Lehota pre rozhodnutie v rozhodcovskom konaní sa predlžuje primerane najmä o dobu doručovania písomností účastníkom rozhodcovského konania, o dobu, po ktorú účastník rozhodcovského konania neposkytuje rozhodcovskému súdu nevyhnutne potrebnú súčinnosť pre riadne prerokovanie a rozhodnutie veci v rozhodcovskom konaní, o dobu rozhodovania rozhodcovského súdu o námietke vznesenej účastníkom konania podľa tohto poriadku, o dobu ustanovenia jediného rozhodcu, resp. rozhodcovského senátu, ktorý bude rozhodovať v spore, o dobu na vykonanie dôkazov navrhnutých účastníkmi rozhodcovského konania atď.

§ 47

Rozhodcovský rozsudok

(1) Potom, čo rozhodcovia usúdia, že všetky okolnosti spojené so sporom sú dostatočne vyjasnené, vydajú uznesenie, ktorým vyhlásia prípadné ústne prejednávanie sporu za ukončené a pristúpia k vydaniu rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský rozsudok sa vydáva v prípadoch, keď sa rozhoduje o veci samej, alebo ak ide o rozhodcovský rozsudok o dohodnutých podmienkach. Rovnako sa postupuje v prípade, keď z prejavov strany vyplýva, že netrvá na žalobnom nároku, ak nedošlo k výslovnému späťvzatiu žaloby.

(2) Ak účastníci rozhodcovského konania v jeho priebehu uzatvoria zmier, alebo mediačnú dohodu, rozhodcovia zastavia rozhodcovské konanie. Uzavretý zmier, alebo obsah mediačnej dohody rozhodcovia zaznamenajú formou rozhodcovského rozsudku o dohodnutých podmienkach. Na rozhodcovský rozsudok o dohodnutých podmienkach sa primerane vzťahujú ustanovenia o rozhodcovskom rozsudku a uvádza sa v ňom, že je to rozhodcovský rozsudok. Rozhodcovský rozsudok o dohodnutých podmienkach má rovnaké účinky ako rozhodcovský rozsudok o veci samej.

(3) Ak je dostatočne vyjasnená iba časť prejednávaného predmetu sporu, môžu rozhodcovia vyhlásiť konanie v tejto časti za ukončené a rozhodnúť čiastočným rozhodcovským rozsudkom s tým, že v ostatných častiach sa bude v konaní pokračovať.

(4) Ak je nárok sporný tak čo do dôvodu, ako aj čo do výšky, môžu rozhodcovia prejednať a rozhodnúť o nároku najskôr čo do dôvodu, a to tzv. medzirozsudkom, a až následne, ak je to potrebné, pokračovať v konaní o výške nároku a o tom rozhodnúť.

§ 48

Forma a obsah rozhodcovského rozsudku

(1) Rozhodcovský rozsudok sa vyhotovuje v písomnej forme a je podpísaný rozhodcom, alebo väčšinou rozhodcov (rozhodcovský senát). Dôvod chýbajúceho podpisu treba uviesť. Rozhodcovský rozsudok sa vyhotovuje v takom počte, aby na každého účastníka rozhodcovského konania (vedľajšieho účastníka) pripadlo po jednom vyhotovení, a aby jedno vyhotovenie zostalo v spise v archíve RSRD.

(2) Rozhodcovský rozsudok musí obsahovať :
a) označenie rozhodcovského súdu,
b) číslo sporu,
c) mená a priezviská rozhodcov,
d) označenie účastníkov rozhodcovského konania a ich zástupcov,
e) miesto rozhodcovského konania,
f) dátum vydania rozhodcovského rozsudku,
g) výrokovú časť,
h) odôvodnenie okrem prípadu, keď sa účastníci rozhodcovského konania dohodli, že rozhodcovský rozsudok netreba odôvodniť, alebo ak ide o rozhodcovský rozsudok o dohodnutých podmienkach,
i) poučenie o možnosti podať žalobu na súd o zrušenie rozhodcovského rozsudku,
j) výroková časť rozhodcovského rozsudku musí obsahovať okrem výroku vo veci samej aj údaj o výške trov rozhodcovského konania a o tom, ktorý účastník rozhodcovského konania je povinný ich uhradiť. Prípadne v akom pomere sa trovy rozhodcovského konania medzi jeho účastníkov rozdeľujú.

(3) Účastníkov rozhodcovského konania a ich zástupcov treba označiť tak, aby ich nebolo možné zameniť s inými osobami a aby boli jednoznačne identifikovateľní. Treba uviesť najmä ich meno a priezvisko, obchodné meno alebo názov, IČO alebo rodné číslo a adresy.

(4) Miesto rozhodcovského konania je miesto určené RSRD podľa Štatútu a Rokovacieho poriadku. V tejto súvislosti nie je rozhodujúce ani to, kde bol rozhodcovský rozsudok podpísaný, odkiaľ bol odoslaný, alebo kde bol účastníkom rozhodcovského konania doručený. Rovnako nie je rozhodujúca ani iná obdobná skutočnosť.

(5) Výroková časť okrem výroku vo veci samej obsahuje aj údaj o výške trov rozhodcovského konania a o tom, ktorý účastník rozhodcovského konania je povinný ich uhradiť, prípadne v akom pomere sa trovy medzi účastníkov rozhodcovského konania rozdeľujú. Výrok rozhodcovského rozsudku musí byť formulovaný tak, aby bol spoľahlivým podkladom pre prípadnú exekúciu. Ak sa vo výroku ukladá povinnosť niečo plniť, treba vo výroku určiť lehotu na toto plnenie. Lehota na plnenie plynie od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku a je trojdňová. Rozhodcovia môžu určiť aj dlhšiu lehotu.

(6) Ak sa rozhodcovský rozsudok odôvodňuje, má sa v jeho odôvodnení poukázať na založenie právomoci RSRD, prípadne uviesť, ako sa rozhodcovia vysporiadali s námietkami nedostatku právomoci. Ďalej sa uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca. Stručne, jasne a výstižne sa vysvetlí, ktoré skutočnosti považujú rozhodcovia za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzali a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadili, prečo nevykonali ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdili. V spore vzniknutom z právneho vzťahu s medzinárodným prvkom sa uvedie, akými úvahami sa rozhodcovia riadili pri určení a použití rozhodného práva. Odôvodnenie rozhodcovského rozsudku má byť presvedčivé.

(7) Ak rozhodcovský súd uložil v rozhodcovskom rozsudku povinnosť niečo plniť, určí zároveň aj lehotu na toto plnenie. Rozhodcovský súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky splatnosti určí, a to tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Ak rozhodcovský súd odsúdil na opakujúce sa plnenie v budúcnosti splatných splátok, treba ich plniť, len čo sa podľa rozhodcovského rozsudku stanú splatnými.

(8) Dojednaním právomoci RSRD sa má za to, že účastníci rozhodcovského konania vylúčili možnosť zrušenia rozhodcovského rozsudku súdom.

(9) Dojednaním právomoci RSRD sa má za to, že účastníci rozhodcovského konania vylúčili možnosť preskúmania rozhodcovského rozsudku iným rozhodcom.

(10) Rozhodcovský rozsudok podpisuje Predseda RSRD, čím zároveň overuje podpisy rozhodcov. Predseda RSRD pripojí k svojmu podpisu aj odtlačok pečiatky rozhodcovského súdu.

§ 49

Vyhlásenie a doručovanie rozhodcovského rozsudku

(1) Po skončení pojednávania sa vyhlási výrok rozhodcovského rozsudku stranám ústne, alebo písomne.

(2) V odôvodnených prípadoch môžu rozhodcovia rozhodnúť, že účastníkom rozhodcovského konania bude doručený iba písomný rozhodcovský rozsudok bez ústneho vyhlásenia.

(3) Ak je rozhodcovské konanie písomné, účastníkom rozhodcovského konania sa doručuje písomný rozhodcovský rozsudok bez ústneho vyhlásenia.

(4) Do vyhlásenia, alebo odoslania písomného vyhotovenia rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez vyhlásenia, môžu rozhodcovia nariadiť nové ústne pojednávanie, ak to bude potrebné na objasnenie skutkového stavu, alebo zistenie stanovísk účastníkov rozhodcovského konania.

(5) Podmienkou doručenia rozhodcovského rozsudku stranám je, že náklady rozhodcovského konania a všetky poplatky za rozhodcovské konanie boli RSRD stranami, alebo aspoň jednou z nich (žalobcom – navrhovateľom), v plnej výške uhradené.

§ 50

Splnenie rozhodcovského rozsudku

(1) Doručený rozhodcovský rozsudok je pre účastníkov rozhodcovského konania konečný a záväzný. Možnosť zrušenia rozhodcovského rozsudku všeobecným súdom tým nie je dotknutá. Strany sú povinné splniť všetky povinnosti uložené v rozhodcovskom rozsudku v lehotách v ňom uvedených. Ak sa tak nestane, podlieha rozhodcovský rozsudok exekúcii v súlade s právnym poriadkom štátu núteným výkonom.

(2) Po uplynutí príslušnej lehoty nadobudnutia právoplatnosti rozsudku je Predseda RSRD povinný vyznačiť na rozhodcovskom rozsudku doložku o nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia, pripojiť svoj podpis, a každému z účastníkov rozhodcovského konania zaslať jedno vyhotovenie.

§ 51

Doplnenie rozhodcovského rozsudku

(1) Ak nerozhodli rozhodcovia v rozhodcovskom rozsudku o niektorej časti predmetu konania, alebo o trovách konania, môže účastník rozhodcovského konania do 15 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku navrhnúť jeho doplnenie.

(2) Doplnenie sa vykoná dopĺňacím rozsudkom, pre ktorý platia obdobne ustanovenia o rozsudku. Ak rozhodcovia návrhu účastníka na doplnenie rozhodcovského rozsudku nevyhovejú, uznesením návrh zamietnu.

(3) Návrh na doplnenie sa nedotýka právoplatnosti ani vykonateľnosti výrokov pôvodného rozhodcovského rozsudku.

§ 52

Oprava rozhodcovského rozsudku

(1) Chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodcovského rozsudku opravia rozhodcovia z vlastnej iniciatívy, alebo na žiadosť účastníka rozhodcovského konania do 30 dní od jeho vydania.

(2) Oprava sa vykonáva rozhodcovským uznesením, ktoré sa doručuje všetkým účastníkom rozhodcovského konania.

§ 53

Výklad rozhodcovského rozsudku

(1) Každý účastník rozhodcovského konania môže žiadať rozhodcov o podanie výkladu k určitej časti rozhodcovského rozsudku do 30 dní od jeho doručenia.

(2) Výklad podľa bodu 1. sa nijako nedotýka právoplatnosti alebo vykonateľnosti výrokov rozhodcovského rozsudku. Podanie výkladu je spoplatnené podľa ustanovení Pravidiel o trovách.

§ 54

Zastavenie konania bez vydania rozhodcovského rozsudku

(1) Ak sa v spore nevydáva rozhodcovský rozsudok, končí sa rozhodcovské konanie vydaním rozhodcovského uznesenia (ďalej tiež len „uznesenie“).

(2) Uznesenie o zastavení konania sa vydáva najmä :
a) v prípade, ak bola žaloba žalobcom (navrhovateľom) vzatá späť,
b) v prípade, ak strany uzavreli zmier bez vydania rozhodcovského rozsudku o dohodnutých podmienkach,
c) v prípade rozhodovania o právomoci Rozhodcovského súdu, ak nie je právomoc Rozhodcovského súdu daná.

§ 55

Rozhodcovské uznesenie

(1) Ak tento Rokovací poriadok neustanovuje inak, rozhodujú rozhodcovia rozhodcovským uznesením. Rozhodcovským uznesením sa rozhoduje najmä o podmienkach rozhodcovského konania, o zmene alebo doplnení žaloby, alebo žalobnej odpovede, o právomoci na rozhodnutie vo veci samej, o nariadení predbežného opatrenia, o zastavení rozhodcovského konania, ako aj o veciach, ktoré sa týkajú vedenia rozhodcovského konania.

(2) Ak to nasledujúce ustanovenia nevylučujú, použijú sa na rozhodcovské uznesenie primerane ustanovenia upravujúce rozhodcovský rozsudok.

§ 56

Obsah uznesenia

(1) Rozhodcovské uznesenie musí obsahovať:
a) označenie rozhodcovského súdu,
b) číslo sporu,
c) mená a priezviská rozhodcov,
d) označenie účastníkov rozhodcovského konania a ich zástupcov,
e) výrokovú časť,
f) miesto a dátum vydania rozhodnutia,
g) podpisy rozhodcov.

(2) Ak sa vo výroku ukladá povinnosť niečo plniť, treba vo výroku určiť lehotu na toto plnenie. Lehota na plnenie začína plynúť od oznámenia uznesenia. Ak dĺžka lehoty na plnenie nevyplýva z osobitných ustanovení Štatútu alebo Rokovacieho poriadku, určia ju rozhodcovia. Ak nie je lehota na plnenie určená platí, že plniť treba ihneď po oznámení uznesenia.

(3) Rozhodcovské uznesenie musí byť podpísané väčšinou rozhodcov (jediným rozhodcom). Dôvod chýbajúceho podpisu treba uviesť (v prípade rozhodcovského senátu).

(4) Ak nejde o uznesenie o nariadení predbežného opatrenia, prípadne o uznesenie, ktorým sa rozhodcovské konanie končí, možno podpisy rozhodcov nahradiť mechanickými alebo inými technickými prostriedkami.

(5) Ak to rozhodcovia považujú za potrebné, môžu v uznesení uviesť aj stručné odôvodnenie.

(6) Rozhodcovské uznesenia doručované účastníkom rozhodcovského konania prostredníctvom Predsedu RSRD, obsahujú tiež odtlačok pečiatky rozhodcovského súdu.

§ 57

Vyhlásenie uznesenia

(1) Uznesenie vyhlasuje, alebo oznamuje predseda rozhodcovského senátu (jediný rozhodca) prítomným účastníkom rozhodcovského ústneho konania, alebo písomne v prípade upustenia od ústneho konania.

§ 58

Vyhotovenie uznesenia

(1) Uznesenia, ktoré sú zapísané v plnom znení v zápisnici o úkone, netreba vyhotovovať, okrem prípadu, ak by bolo potrebné rovnopis takéhoto uznesenia doručovať niektorej osobe.

§ 59

Doručovanie uznesenia

(1) Uznesenie rozhodcovia doručia účastníkom konania.

Článok VII.

Trovy rozhodcovského konania

§ 60

Pravidlá o trovách rozhodcovského konania

(1) Prílohou tohto Rokovacieho poriadku sú Pravidlá o trovách rozhodcovského konania. Súčasťou Pravidiel o trovách rozhodcovského konania je Sadzobník poplatkov a režijných nákladov.

Článok VIII.

Zmierovacie konanie

§ 61

Zmierovacie a mediačné konania

(1) Rozhodcovský súd môže na podaný návrh v rámci svojej právomoci vykonať dobrovoľné zmierovacie konanie o vznesenom nároku a to bez ohľadu na skutočnosť, či v danom prípade bola uzatvorená rozhodcovská zmluva.

(2) Zmierovacie konanie sa vykonáva len vtedy, ak s tým súhlasí aj druhá strana. Konanie prebieha pred zmierovacím rozhodcom, ktorého určí Predseda RSRD.

(3) Strany prednesú svoje stanoviská na pojednávaní, ktoré zvolá Predseda RSRD za účelom vykonania zmierovacieho konania. Výsledkom pojednávania má byť návrh zmieru, ktorý strany môžu prijať, alebo odmietnuť.

(4) Návrh zmieru, ktorý zmierovací rozhodca stranám po vykonanom zmierovacom konaní odporučí, nemôže byť stranám na ujmu v prípadnom ďalšom spore. Rovnako tiež nemôže byť stranám na ujmu čokoľvek, čo v priebehu zmierovacieho konania predniesli.

(5) Strany zmierovacieho konania môžu požiadať RSRD, aby výsledok konania preniesol do rozhodcovského rozsudku o dohodnutých podmienkach. Tým by bol výsledok takéhoto zmierovacieho konania vykonateľný a záväzný. Zmierovací rozhodca je povinný strany poučiť o následkoch takéhoto rozhodnutia z hľadiska jeho záväznosti pre obe strany. Ak strany zmierovacieho konania s tým súhlasia, tak im zmierovací rozhodca vyhotoví rozhodcovskú zmluvu s ustanovením RSRD, ako stanoveného rozhodcovského súdu v tomto spore, ktorú na znak súhlasu podpíšu. Následne RSDR vynesie rozhodcovský rozsudok o dohodnutých podmienkach, ktorý zohľadňuje výsledok zmierovacieho konania. V tomto prípade zmierovací rozhodca do obsahu dohody sporových strán nijako nezasahuje svojou autoritou a rešpektuje plne dohodu strán a podobu nimi navrhnutého zmieru. Zmierovací rozhodca môže odmietnuť vyhotoviť rozhodcovský rozsudok pri zmierovacom konaní, ak dohoda strán nie je vykonateľná, alebo odporuje zákonu v súlade z rozporom s dobrými mravmi. O tejto skutočnosti a dôvodoch pre ktoré odmietol spraviť rozhodcovský rozsudok musí strany poučiť resp. im navrhnúť iné riešenie dohody s rešpektovaním cieľov a zámeru pôvodnej (nevykonateľnej) dohody.

(6) Poplatok za zmierovacie konanie je vo výške jednej polovice poplatku za rozhodcovské konanie. Poplatok sa platí vopred a každá zo strán hradí jednu polovicu. Pokiaľ ide o poplatky za prekladateľské a tlmočnícke služby a iné náklady, použijú sa primerane príslušné ustanovenia vzťahujúce sa na tieto služby v rozhodcovskom konaní.

Článok IX.

Spoločné a záverečné ustanovenia

§ 62

(1) Ak zákon o rozhodcovskom konaní neustanovuje inak, na rozhodcovské konanie sa primerane vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi.

(2) Zmeny a doplnky Rokovacieho poriadku vydáva Zriaďovateľ vo forme priebežne číslovaných dodatkov. Dodatok k Rokovaciemu poriadku nadobudne účinnosť dňom jeho zverejnenia v Obchodnom vestníku, ak z jeho ustanovení nevyplýva, že účinnosť nadobudne neskorším dňom.

(3) Neoddeliteľnou prílohou Rokovacieho poriadku je Prílohou č.1- Pravidlá o trovách RSRD a Príloha č. 2 - Sadzobník poplatkov RSRD.

(4) Tento Rokovací poriadok nadobúda účinnosť dňom jeho zverejnenia v Obchodnom vestníku.

(5) Rokovací poriadok je schválený Zriaďovateľom RSRD dňa 31.01.2011 a zmena dňa 20.11.2013.

Zverejnené v Obchodnom vestníku č. OV 31C/2011 dňa 15.2.2011.
Zverejnené v Obchodnom vestníku č. OV 237/2013 dňa 9.12.2013